PRÍBEH BEŽCA: Lexi Koradyová

Primárne si fitness trénerkou. Ako by si opísala svoje začiatky so športom? Ako to celé začalo? Poprípade, čo bola tvoja motivácia začať cvičiť a neskôr behávať?

Celkovo môj vzťah k športu začal, keď som mala 3 roky, kedy mi moji rodičia kúpili prvé kolieskové korčule - odvtedy som stále korčuľovala. Najskôr iba na kolieskových, a keď som mala štyri roky, otec ma zobral naučiť sa korčuľovať aj na ľade. Práve keď sme prišli na ľad, začínal tam tréning korčuľovania a trénerka ma rovno vtiahla do celého diania – povedala, že sa môžem pridať a začať trénovať v klube. Od tej chvíle som korčuľovala až do svojich 25 rokov. Nič som nemilovala viac ako korčuľovanie.

Neskôr, keď som mala 14, tak nejako prirodzene som do toho zapojila aj silový tréning. Spoznala som tam môjho teraz veľmi dobrého kamaráta. On mal v tom čase 19 a venoval sa kulturistike. Práve jemu vďačím za to, že mi ukázal tento svet a typ tréningu. Odvtedy je silový tréning prirodzenou súčasťou môjho života. Vždy mi bol takým vzorom, a aj preto som už dosť skoro vedela, že sa chcem stať trénerkou.

Následne som šla na vysokú školu, na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave, práve aj kvôli tomu, že v Bratislave bol krasokorčuliarsky klub, kde som chcela nastúpiť.Práve príprava na prijímačky na vysokú školu mi otvorila ďalšie možnosti – začala som tak aj behávať, pretože na prijímačkách bola 12-minútovka a ja som vedela, že nemám absolútne nabehané. Vtedy som začala trošku s vytrvalostným behom. U mňa bolo vždy veľmi sezónne – raz som ho milovala, inokedy vôbec. Až kým som sa vlastne nedostala k Behaj lesmi.

Raz som robila reláciu o zdravom životnom štýle, kam som zavolala môjho bývalého spolužiaka z vysokej školy, ktorý je tréner atletiky – Adriana Pavelku. Adrián je taktiež už tretí rok mojím trénerom. Práve ten rozhovor, ktorý sme mali aj o behu, mi dal úplne iný pohľad na ten atletický život. Veľmi ma to zaujalo, a tak som ho poprosila, či by som nemohla prísť na pár tréningov – že možno to budú tri, možno päť tréningov – že sa chcem trošku rozbehať, aby som zvládla zabehnúť Behaj lesmi, kam som začala chodiť ako ambasádorka. Zapáčilo sa mi to natoľko, že už mám za sebou 3 súťažné atletické sezóny.

Momentálne sa venujem šprintom na 100m a 200 m, čo ma baví naozaj ako nikdy v živote. Nemyslela som si, že ešte nájdem šport, ktorý by som si tak vedela užiť, a práve tieto šprinty ma teraz veľmi, veľmi bavia a každý tréning ma naozaj napĺňa.

Ako momentálne vyzerá tvoja tréningová rutina?
Aktuálne mám dva alebo tri atletické tréningy – závisí to aj od toho, či idem cez víkend na Behaj lesmi, vtedy stihnem atletické tréningy iba dva. Taktiež mám jeden silový tréning za týždeň, čo sú väčšinou základné silové cvičenia a nejaké vzpieračské techniky. A ak ešte vládzem, ale viem, že by som tomu mala venovať viac pozornosti, tak mám ešte jeden tréning v posilňovni a to sa snažím zaraďovať čo najviac kompenzačné cvičenia. Takže takých 4–5 tréningov a 3 dni voľna.

Väčšina ľudí ťa pozná ako ambasádorku Behaj lesmi, kde vedieš rozcvičky na všetkých lokalitách, no zároveň sa venuješ aj iným aktivitám. Môžeš nám o nich povedať viac?

Primárne pracujem ako osobná trénerka, popri čom mám bočné projekty, medzi ktoré práve patrí aj Behaj lesmi. Venujem sa tvorbe fit receptov, ktoré môžu ľudia vidieť aj na mojom Instagrame. Taktiež mám svoju reláciu Fit s Lexi na televíznom športovom kanáli Arena Sport a na televízii Bratislava. Mám aj svoju TV reláciu Lexina fit kuchyňa s epizódami varenia do 10 min. Tvorím aj svoj YouTube kanál, kde natáčam inštruktážne videá a domáce tréningy do 30 minút. Ľudia často cvičia podľa zahraničných zdrojov, kde cvičí inštruktor, no k tomu nepovie absolútne nič. Moje videá sú s odbornou inštruktážou, za čo dostávam veľmi dobrú spätnú väzbu.

Keď píšeš svoje recepty – tvoríš ich primárne sama, alebo vyhľadávaš niekde inšpiráciu, z ktorej následne čerpáš?
Občas ma niečo inšpiruje a prispôsobím si to podľa seba, a občas mi zas napadne niečo úplne samo. Rada skúšam nové chute, veľmi rada varím a veľmi rada varím pre druhých. Vždy, keď niekomu pripravujem jedlo, tak prosím toho človeka, aby ho kľudne zhodnotil aj kriticky. Chcem, aby moje jedlá zaručili naozaj dobrý chuťový, ale aj nutričný zážitok. Takže do procesu tvorby mojich receptov často zapájam práve aj mojich kamarátov.

Premýšľala si niekedy nad tým, že by si vydala aj svoju vlastnú knihu s receptami?
Áno, mám takú víziu. Momentálne však pracujem na tom, aby bolo receptov dostatočné množstvo a aby boli rôznorodé a hlavne nutrične veľmi hodnotné.

Máš nejaké tipy, ako prispôsobiť stravu pre lepší bežecký výkon? Ako si zostaviť jedlá pred a po behu?
Veľmi to závisí od toho, či ideme behať intervaly alebo vytrvalostný beh.Dve hodiny pred tréningom by sme už určite mali mať dojedené a je vhodné zaradiť ľahko stráviteľné sacharidy spolu s trochou bielkovín – najmä však sacharidy, aby sme mali dostatok energie a necítili sa, akoby sme mali balvan v bruchu.

Napríklad také predtréningové jedlo, ako hovorím – nejakých minimálne 90 minút, ideálne 2 hodiny pred výkonom – je napríklad menší toast, kúsok banánu plus trošku arašídového másla. Super kombinácia je aj napríklad ovsená kaša s ovocím – ja rada volím maliny, čučoriedky a iné bobuľové ovocie.Ďalšou možnosťou je ryžový chlebík s medom a bielym jogurtom. Občas si dám aj ryžový chlebík polomáčaný v čokoláde, ktorý sa dá kúpiť normálne v obchode. V lete zase rada siahnem po ananáse alebo mangu.
Tieto kombinácie jedál by som teda odporučila pred behom.

Po behu je potrebné doplniť glykogén a podporiť regeneračné procesy. Opäť sú dôležité sacharidy, no tentokrát by som už určite zaradila aj kvalitné bielkoviny.
Príkladom môže byť klasika: biela ryža s kuracím mäsom alebo losos so zeleninou – aby sme zároveň prijali aj trochu vlákniny pre lepšie trávenie. Ďalšou možnosťou je celozrnný chlieb s tuniakom a zeleninou. Rýchlejšou variantou môže byť tvaroh s ovocím a orieškami, vďaka ktorým doplníme aj zdravé tuky .Najrýchlejšou možnosťou je samozrejme proteínový šejk s banánom.

Všetko však záleží to aj od chutí.Ja vždy ľuďom hovorím, že nemusíme jesť to, čo nám nechutí. Každý máme iné kritériá na to, čo je chutné alebo nie je. Treba si to všetko odskúšať sám na sebe – aké jedlá mi vyhovujú pred a po tréningu, aby som už potom ten konkrétny súťažný deň vedela, čo mi vyhovuje, a išla na istotu. Súťažné dni nie sú na to, aby sme experimentovali s raňajkami a podobne. Keď budeme vedieť, čo nám najviac vyhovuje, výrazne sa to prejaví na výkone a naše tréningy budú taktiež kvalitnejšie.

Máš niekedy aj ty dni, keď sa ti vôbec nechce cvičiť a cítiš sa demotivovaná? Ako sa s tým popasuješ?

No, musím sa priznať, že ja som veľmi, veľmi disciplinovaná. Takže ja to neberiem tak, že čo sa mi chce alebo nechce, ale každopádne si myslím, že je veľmi podstatné, aby si každý na sebe poznal rozdiel medzi únavou a lenivosťou. To je naozaj tréningová alfa a omega. Ak pôjdeme za každú cenu cez únavu a vyčerpanie, tak skôr či neskôr dôjde k nejakému únavovému zraneniu. Keď má človek svoj režim, vie, že ak sa dobre vyspí a dobre naje, aj keď ho možno na chvíľu útlm zaskočí, je pripravený podať výkon. Sama to na sebe opakovane pozorujem – aj keď mám pocit, že „fúha, dnes asi nie je môj deň“, telo to zvládne, pretože má základ, na ktorý sa dá spoľahnúť.

Stalo sa mi to na posledných dvoch pretekoch, mala som pocit, že to asi nebude úplne ono. Avšak vždy si poviem, že keď som už prišla na dané preteky, tak urobím najlepšie, čo viem. Nakoniec to boli vtedy moje ďalšie osobné rekordy. Takže nie vždy negatívny pocit pred výkonom musí znamenať, že ten výkon nebude stáť za to.

Máš momentálne nejaký veľký bežecký cieľ alebo súťaž, ktorej by si sa chcela zúčastniť?

Musím povedať, že v atletike som začala súťažiť až ako 30-ročná. Taktiež si uvedomujem, že nikdy nebudem konkurovať elitným slovenským šprintérkam. V kategórii súťažim takmer vždy s výrazne mladšími babami, ktoré majú najviac tak 22–23 rokov. Ale nijako ma to neodrádza, proste ma to baví a som rada, že sa dokážem umiestňovať priemerne na našich slovenských súťažiach. Primárnym mojím cieľom, čo si myslím, že by mal byť zároveň cieľ každého, je hlavne to, že si chcem zlepšovať svoje výkony.

Každý by sme si mali nájsť niečo, či už to bude šport alebo čokoľvek iné, v čom sa nájdeme a to nás bude robiť šťastným. Momentálne viac ako inokedy v živote vnímam, že mať vášeň pre nejakú vec je úplným základom toho, ako byť šťastným. Neuveriteľne ma napĺňa, mať vášeň pre šport a pretavovať to do tých výkonov.

Ako ambasádorka Behaj lesmi, ako by si opísala atmosféru tohto podujatia niekomu, kto tam nikdy nebol?

Behaj lesmi pre mňa znamená čistú energiu. Vidím na tvárach ľudí, že sú plní nadšenia a túžby pustiť sa do behu, a už sa tešia, kedy skončíme rozcvičku. Tá ich vášeň ma zároveň nabíja novou energiou.

Máš aj svoju obľúbenú lokalitu Behaj lesmi?

Veľmi mám rada Devín, ktorý obľubujem všeobecne, odkedy žijem v Bratislave. Veľakrát som bola na Devínskej kobyle, najzápadnejšej časti Slovenska, kde sú tie najkrajšie západy slnka, aké som kedy videla. Páčia sa mi veľmi aj Čičmany, krásna rozprávková dedinka. Najviac však všade milujem tú atmosféru, ľudí, svojich kolegov. Všetci sme si veľmi sadli, vďaka čomu, napriek tomu, že sme na pretekoch pracovne, je tam lepšia atmosféra, čo sa určite prenáša aj na ľudí.

Máš nejaký „motivačný citát“, ktorým sa riadiš?
Za každého hovoria výsledky. To sa dá aplikovať na úplne všetko.

Akými štyrmi slovami by si sa opísala?
Určite som odvážna, pretože idem za vecami, aj keď neviem, ako dopadnú. Druhé slovo by bolo cieľavedomá, pretože keď sa pre niečo rozhodnem, tak to spravím. Potom som určite emancipovaná, lebo žijem svoj život podľa seba, nie podľa očakávaní ostatných. Určite som aj vášnivá, lebo do všetkého dávam srdce, inak to ani neviem.