PRÍBEH BEŽCA: Jakub Kadlčák

Z tvojich aktivít, ktoré môžeme vidieť na soc.sieťach je jasné, že si neustále v pohybe a šport je tvojou dennou rutinou. Bol si aktívny odjakživa alebo si si vzťah k aktívnemu životu budoval až neskôr?

Áno, som aktívny odjakživa. Ako malý chlapec som začínal pri futbale. Chodievali sme s mojím bratom na futbalové ihrisko takmer každý deň trénovať, aby sme sa zlepšovali. Ale postupom času, ako pribúdali roky, ma to prestávalo baviť. Potom som vyskúšal aj rolu trénera dorastu a následne som viedol mužský tím. Vyskúšal som si aj rolu futbalového rozhodcu, kde som pôsobil 5 rokov v okresných a potom krajských súťažiach. Stále to nebolo to, čo by ma úplne bavilo na 100 %, a potreboval som nejaký lepší impulz.

Svoju cestu k trailovému behu som odštartoval vďaka spoločným výbehom s kamarátom. Dovtedy som sa nepovažoval za vytrvalca,no beh som si postupne obľúbil a našiel v ňom radosť a aj zmysel. 

Šport zaberá obrovskú časť tvojho voľného času. Čo ti tento neustály pohyb dáva po mentálnej stránke? Vnímaš to skôr ako psychohygienu po bežnom dni, alebo ako priestor, kde rád posúvaš vlastné limity?

Šport mi prináša pocit slobody a možnosť robiť to, čo ma naozaj baví.Som znamenie Strelec, čo je optimistická povaha túžiaca po slobode a dobrodružstve. Beh je pre mňa ideálny. Keď idem trénovať, snažím sa objavovať aj nové cesty, po ktorých som doteraz nebežal. A keď mám nejaké preteky, tak sa vďaka tomu človek môže dostať na miesta, kde ešte nikdy nebol. V tom je to čaro. Od doby, keď som začínal s behaním, čo sú 3 – 4 roky, vidím na sebe veľké zlepšenie. Všetko ide, keď sa chce.

Mnohí ľudia, ktorí chcú žiť aktívne, bojujú so stratou disciplíny. Máš aj ty občas dni, kedy sa ti von vyslovene nechce? Čo pomáha tebe si udržať dispciplínu a motiváciu?

Áno, občas mám také dni. Niekedy to beriem tak, že si poviem, že regenerácia je dôležitejšia než nútiť sa do behu, zvlášť keď som veľmi unavený a nie som práve najlepšie vyspatý. Radšej si oddýchnem. Potom príde deň, keď je vonku nepriaznivé počasie (dážď, vietor), a aj napriek tomu si idem zabehať. Prečo? Pretože predsa mám nejaké ciele a sny, ktoré chcem dosiahnuť a splniť si ich. Navyše pri pretekoch nebude vždy pekné slnečné počasie, tak chcem telo a hlavne hlavu pripraviť aj na také podmienky.

Ak by si mal pomenovať jeden jediný návyk alebo charakterovú črtu, ktorú si si vďaka pravidelnému tréningu vybudoval a výrazne ti dnes pomáha aj v nešportovom (napríklad pracovnom) živote, čo by to bolo? 

Sebavedomie. Kedysi som si neveril tak ako teraz. Človek si musí veriť. Zlomový okamih nastal na pretekoch Otrokovická, čo je trailový pretek v srdci Chřibov, so štartom v Otrokoviciach. 109 km s prevýšením viac ako 4 000 m a v roku 2025 som to vzdal na 73. km kvôli štyrom pľuzgierom. Veľmi ma to mrzelo, ale od toho momentu som sa veľa naučil a povedal som si, že budúci rok do toho pôjdem znova a zvládnem to pod 20 hodín. Podarilo sa, rok 2026, cieľový čas 19:58:34 hod.

Každý bežec neustále rieši, čo zjesť pred výbehom, aby mal dostatok energie. Čo sa tebe rokmi najviac osvedčilo ako ideálne "palivo" pred ťažkým tréningom alebo pretekmi? 

Ja pred pretekmi nič nejem. Osvedčilo sa mi dopĺňať energiu až priebežne na trati. Niekto si dáva banán, energetický gél, toast a ďalšie jedlá, z ktorých získa sacharidy a energiu, ale ja to nerobím. Takto mi to vyhovuje.

Čo sa týka tréningu, keď mám voľno alebo je víkend, tak behávam nalačno. Keď je to cez týždeň po práci, tak v práci mám obed a potom už nič nejem, pretože viem, že pôjdem behať. Samozrejme, že niekedy sa to nezaobíde bez zastávky na WC v lese, ale je to pochopiteľné, zvlášť keď má človek sedavé zamestnanie a črevá sa veľmi nehýbu.

Bežecký svet je dnes plný moderných technológií, meraní a drahého vybavenia. Keby sme si odmysleli kvalitné bežecké tenisky, čo je ten jeden kus výbavy, do ktorého sa podľa teba hobby bežcom naozaj oplatí investovať, a čo je naopak úplne zbytočný "hype"? 

Určite sa oplatí investovať do kvalitných kompresných ponožiek. Naopak, úplne zbytočná vec z môjho pohľadu pre hobby bežca sú asi hodinky. Keď si človek ide zabehať 1 – 2-krát týždenne len sa prevetrať, tak si myslím, že ich nepotrebuje. Navyše si telo musí na beh najprv zvyknúť a adaptovať sa. Až keď to bude myslieť s behaním vážne a bude sa tomu chcieť viac venovať, potom by som si kúpil kvalitné športové hodinky aj s hrudným pásom.Zašiel by som na záťažový test (SportLab Vyškov), nechal si zistiť tepové zóny a podľa toho by som s tým pracoval a upravil tréning.

Sledovatelia ťa aj vnímajú aj cez projekt Běhej podle sebe. Kde vznikol nápad na vznik projektu  a pre aký typ bežcov je vlastne táto komunita určená? 

Chcel som vytvoriť bežeckú komunitu, ktorá sa bude navzájom motivovať, podporovať a fandiť si navzájom. Sú medzi nami bežci, ktorí behajú vyslovene asfaltové preteky, ďalej tí, ktorí majú radi trailové preteky, a niekto si občas zabehne z každého niečo. Každý má rád taký povrch, po ktorom sa mu dobre behá.

Profil má na Instagrame už viac ako 4 000 sledovateľov a každému som za podporu veľmi vďačný. Kto chce byť medzi nami, nech nás sleduje, označuje a bude súčasťou skvelej skupiny bežcov.

Mimo projektu na budúci rok ešte plánujem bežecké preteky v Zlíne - Malenovicích u hradu pod názvom: Malenovický Trail.

V pláne sú 2 trasy: Krátka 13 km a dlhá 20 km.

Pre viac informácií si môžete pozrieť profilfil: @malenovickytrail

Nedávno si si zabehol prvýkrát Behaj lesmi, a to hneď v úplne novej lokalite Beckov. Ako si sa k tejto sérii vlastne dostal a čo bolo tou hlavnou motiváciou sa pretekov zúčastniť?

Dostal som sa k tomu cez váš Instagram, sledujem váš profil. Tento rok som už cez Beckov bežal v rámci pretekov Letecká, kde som bežal kratšiu trasu 56 km s prevýšením viac ako 1 500 m. Vtedy počasie prialo, aj keď ráno boli teploty okolo 0 °C, cez deň bola modrá obloha a teploty vyššie ako 15 stupňov.

Teraz som videl, že bude takmer celý deň pršať, ale ja mám toto počasie pri behu veľmi rád, oveľa viac než teploty presahujúce 20 stupňov. Navyše, keď sú preteky hodnotené UTMB INDEXOM 20K, tak som si vybral rovno najdlhšiu trasu.

Bolo to super, objednali ste perfektné počasie.

Namotivovala ťa táto premiéra s Behaj lesmi natoľko, že ťa tento rok uvidíme aj na ďalších lokalitách? 

Tento rok už bohužiaľ asi nie. Budúci snáď áno, rád si s vami zase niečo zabehnem. V júli ma ešte čaká Tatra Sky Marathon v Poľských Tatrách (45 km s prevýšením 3 300 m) a v novembri Obala Ultra Trail v Slovinsku pri mori (35 km s prevýšením 1 000 m).

Každý aktívny človek má v hlave nejaký vysnívaný športový cieľ – či už konkrétnu destináciu, preteky alebo prekonanie seba samého. Čo je tvojím pomyselným najväčším športovým cieľom?

Môj zatiaľ najväčší športový cieľ je vrátiť sa znova do Chamonix. Bol som tam, ale ešte som tam nebežal žiadne preteky. Každý trailový bežec si teraz povie, že sa chce zúčastniť najdlhších pretekov UTMB 170 km s prevýšením 10 000 m. No, ak by zdravie stále slúžilo, tak by som to možno niekedy v budúcnosti skúsil. Ale teraz mám v hlave CCC UTMB, čo je 101 km s prevýšením 6 000 m. Preteky sa začínajú v Taliansku v dedinke Courmayeur, vedú cez švajčiarsku dedinku Champex-Lac a cieľ je vo Francúzsku, práve v Chamonix

Ranný tréning na naštartovanie dňa alebo večerný na vyčistenie hlavy?

Mám radšej ranný tréning, ale ten len cez víkend. Inak, keďže chodím do zamestnania na rannú zmenu, väčšinu tréningov absolvujem popoludní alebo podvečer.

Počas behu: hudba do uší, alebo radšej ticho a zvuky lesa?

Jednoznačne ticho a zvuky lesa.

Čo by si odkázala svojmu mladšiemu ja - na začiatku svojej športovej cesty?

Buď trpezlivejší, behaj najprv pomaly a podľa seba. 

Akými 3 slovami alebo vecami by si sa opísal? 

Optimistický, priateľský a komunikatívny.