PRÍBEH BEŽCA: Naty Nováková

Mnohí ťa poznajú z Instagramu ako skúsenú trailovú bežkyňu a koučku, no málokto vie, aký bol tvoj úplne prvý kontakt s behom. Kedy a aký bol prvý moment, ktorý ťa priviedol k tomu, že si si obula tenisky a povedala si: „Idem behať“? 

Nepamätám si už presne ten deň, ale bolo to na vysokej škole počas skúškového, keď mi nestačilo už ísť len do fitka cvičiť, ale potrebovala som vypnúť hlavu od učenia. Najskôr to bola len cesta, ale postupne som sa častejšie a častejšie vracala do lesa (do Malých Karpát). 

Čo ťa na lesoch, horách a teréne fascinuje natoľko, že u teba začali vyhrávať nad asfaltom?

Určite je to taká tá obyčajná radosť z pohybu, keď nič neriešiš. Na ceste je pre mňa ťažké nesledovať tempo, tepy a všetky tie údaje. Naopak v lese a v horách si len užívam prítomný okamih, nemám problém zastaviť, pokochať sa výhľadom, najesť sa, pofotiť si a hlavne to nie je monotónne prostredie.

Zažila si počas tých rokov niekedy silné bežecké vyhorenie alebo moment, kedy si uvažovala, že si dáš od behu pretekov dlhšiu pauzu? Čo ti v takých chvíľach najviac pomohlo?

Áno, zažila, keďže sa momentálne aj pracovne venujem veľa behu, tak to prišlo aj na mňa, že toho behu bolo akosi „príliš“ v každodennom živote a už to nebolo len to hobby, ktoré mi pomáha vypnúť. 

Ale poznám sa a dlhšiu pauzu ako päť dní by som nezvládla, haha, takže v tomto mi opäť raz pomohlo viac sa sústrediť na trail a užívať si ho s kamoškami. Vždy po traile sa vyberieme do kaviarne po „odmenu“ a máme z toho taký pekný rituál. 

Okrem vlastného náročného tréningu si koučkou v ženskej bežeckej komunite SheRuns Slovakia. Aký bol tvoj hlavný impulz, prečo si sa rozhodla svoje skúsenosti aktívne odovzdávať ďalej iným ženám a ako si sa k tejto komunite dostala?

V SHEruns chceme ukázať ženám, že u nás má miesto každá bez ohľadu na vek, postavu, tempo atď. A je to miesto, kde sa veľa z báb nehanbí prísť a začať aj od nuly behať na rozdiel možno od komunít, kde sú aj chlapi a je tam trošku iná energia. Ja by som baby rada (a verím, že to tak aj je) naučila ako behať s ohľadom na zdravie, ako sa správne a efektívne rozcvičiť, ako dýchať, ako je pre ne dôležitý silový tréning, a že všetko chce svoj čas. Ale zároveň ich učím aj to, že niekedy je fajn sa zatnúť a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prináša to svoje ovocie. 

Už len to, že ženy behajú je super, bez ohľadu na to, ako rýchlo.

Skĺbiť náročný tréningový proces, trénovanie bežeckej komunity a osobný život si vyžaduje obrovskú disciplínu. Ako vyzerá tvoja bežná denná rutina a manažment času, aby si to všetko stíhala?

Áno, je to občas náročné, keďže mám aj full-time job, ale myslím, že všetko sa dá ak sa chce. Nikdy som nebola typ ranného bežca, ale teraz ma okolnosti nútia ním byť, a dá sa na to zvyknúť. Večer už cítim, že tej energie nie je toľko ako kedysi. Takže ráno mám tréning, potom osem hodín v práci a následne riešim veci okolo SHEruns, kde nielen trénujem, ale pôsobím aj ako manažérka sociálnych sietí, teda Instagramu. 

Tvojou aktuálnou, obrovskou výzvou je Salomon Zugspitz Ultra Trail by UTMB. Príprava na takýto formát ultra trailu v alpskom prostredí si vyžaduje úplne iný prístup. V čom sa tvoj aktuálny tréningový plán najviac líši od toho, čo si behala doteraz?

Áno, tieto preteky som sa pokúšala dokončiť už minulý rok, žiaľ neúspešne. Nebola som na ne dostatočne pripravená, a aj podmienky nám nepriali. Tento rok som sa snažila stráviť viac času v kopcoch, budovala som vytrvalosť a trénovala aj výbehy do kopca. 

Pri ultra pretekoch to nie je len o fyzickej výdrži. Ako trénuješ mentálnu odolnosť, aby si ustála krízy a momenty bolesti, ktoré na trati na sto percent prídu? 

Presne, snažím sa pracovať aj s hlavou, ktorá hrala minulý rok veľkú úlohu pri mojom DNF. Keďže som hore na kopci po 2 km úseku, kde sme nastúpali 500 m, uvidela hore našu partiu ľudí (bežali až druhý deň) a zároveň som vedela, že je to jediné miesto, kde viem skončiť, lebo tam je lanovka, tak som to jednoducho vzdala. Ale bola som aj vyčerpaná z nedostatku energie a úpalu. Tento rok som si trasu podrobne naštudovala a viem, že v tom bode budem mať už najhoršie za sebou a už len jeden malý kopček a čakajú ma zbehy. Snažím sa myslieť pozitívne a budem si hovoriť, že to dám,aj keby som prišla po limite.

Na svojom konte máš už 10 účastí na podujatiach zo série Behaj lesmi. Spomenieš si ešte na svoj úplne prvý štart Behaj lesmi? 

Bolo to v roku 2022 na Devíne, krátka trasa, kde sme šli s kamošmi len tak pre zábavu a odvtedy som si Behaj lesmi zamilovala.

Vrátiť sa 10-krát na podujatia jednej série znamená, že ti koncept musel naozaj prirásť k srdcu. Čo je z tvojho pohľadu to "niečo", prečo sa na Behaj lesmi stále vraciaš?

Láska k trailu, zaujímavé lokality a skvelý deň s kamošmi.  Keďže to nie je len o tom, že prídeš na preteky a ideš domov, je tam veľa super aktivácií, stánkov, takže vždy pobudneme dlhšie a niekedy, ak je lokalita ďalej, tam strávime aj víkend. 

Máš aj obľúbenú lokalitu Behaj lesmi? 

Najskôr to bola Štiavnica, ale potom ste pridali naše krásne Smolenice (kde aj často trénujem), čo ma veľmi potešilo a nikdy si ich nenechám ujsť, pretože presne niečo takéto tu chýbalo!

Máš nejakú konkrétnu, nezabudnuteľnú spomienku alebo zážitok priamo z trate Behaj lesmi, na ktorý si vždy rada spomenieš?

Haha, áno, Behaj lesmi Bachledka 2023, kedy sme sa s kamoškami rozhodli ísť z Trnavy na otočku do Bachledky. Brutálna búrka, lejak, blato všade. No a asi po 4 km mi zostala teniska v blate a zrazu pozerám, že bežím len v ponožke, tak otočka a musela som sa vrátiť. A to, v akom stave som prišla do cieľa, si viete predstaviť. Nohy som mala celé od blata od členkov až po stehná. 

Plánuješ sa ešte tento rok zúčastniť nejakej lokality Behaj lesmi? 

Žiaľ, termínovo mi nevyhovujú všetky, ale chcela by som ísť do Čičmian a piatykrát na Devín, ak sa podarí, na dlhú trasu, na ktorej som zatiaľ nebola. 

Ranný tréning pred náročným dňom alebo večerný beh na vyčistenie hlavy?

Momentálne ranný tréning.

Ako vyzerá tvoj ideálny rest day?

V zime pri čaji s knihou v ruke, a v lete niekde pri bazéne.

Najlepšie  jedlo po ťažkých pretekoch?

Jednoznačne burger, aj keď mne to chvíľku trvá, kým sa mi vráti apetít, takže, zvyčajne je to najskôr nejaký banán a proteín a väčšie jedlo až o pár hodín.

Počas dlhých behov: hudba, podcasty, alebo úplné ticho lesa?

Ak v lese tak úplné ticho (prípadne kecanie s kamoškami) a na asfalte skôr podcasty, pretože pri hudbe sa mi ťažko udržiavajú nízke tepy. 

Čo by si odkázala svojmu mladšiemu ja - na začiatku svojej športovej cesty?

Všetko chce svoj čas. Netreba nič uponáhľať, počúvať svoje telo a neporovnávať sa s druhými, pretože každý z nás má svoju vlastnú cestu. 

Akými 3 slovami alebo vecami by si sa opísala?

Disciplinovaná, perfekcionistka, empatická.