PRÍBEH BEŽCA: Dávid Žigo

Pamätáš si, prečo si začal behať? Kedy to začalo a čo ťa k tomu motivovalo? 

Asi v 14 rokoch som začal byť taká gulička, pomerne veľká gulička (smiech). A už sa mi to prestalo páčiť. Raz som si vlastne zobral tenisové tenisky a proste som si išiel v nich zabehať. Bolo to strašné. Ale tak som si povedal, že beh je nejaká kardiová aktivita, vďaka ktorej sa mi hádam trošku podarí niečo zhodiť. Takže asi keď som mal 14–15, tak som začal chodiť behať, vždy tak 3–4 kilometre. No a asi po roku som zistil, že to so mnou nie je až tak zlé. To ma motivovalo prihlásiť sa do  cyklistického a bežeckého klubu PROefekt, v ktorom som dodnes. V klube som začal systematicky trénovať, vďaka čomu som pomerne dosť aj schudol. Bežecké

pokroky išli tiež celkom rýchlo. Po roku som mal 10 km pod 40 minút. Do toho som sa začal venovať aj cyklistike a zistil som, že to so mnou tiež nie je až také zlé. (smiech) 

Máš vyštudovanú fyzioterapiu a aplikovanú kineziológiu. Tvoje vzdelanie v oblasti fyzioterapie a kineziológie určite ovplyvňuje tvoj prístup k tréningu. Povedz nám, ako sa tieto vedomosti o fyzickom pohybe a rehabilitácii pretavujú do tvojho osobného tréningového plánu a aké metódy využívaš na prevenciu zranení počas tvojich behov? 

Mám vyštudovaný gympel v Bratislave, kde som sa aj rozhodol, že chcem skúsiť študovať medicínu, pretože som úplne nevedel, čo chcem robiť. 

No tak v roku 2018 som začal študovať medicínu, ktorá ma extrémne nebavila a bola dosť časovo náročná, čo som nevedel skĺbiť so športom a celkovým aktívnym životným štýlom. Mojím pôvodným plánom bolo venovať sa telovýchovnej medicíne. No a raz som sa takto zúčastnil nejakej kolaudačky, kde som sa začal rozprávať s ľuďmi, čo študovali fyzio. To mi v niečom otvorilo oči. Takže asi po 3 týždňoch štúdia medicíny som došiel domov trošku zdeptaný. Vysvetlil som mame, že asi chcem študovať fyzio. Ak ma zoberú, tak fajn, ak nie, tak asi doštudujem medicínu. A tak som sa dva dni učil na prijímačky, lebo som sa viac ani nestíhal učiť. A nejako ma zobrali. 

Takže späť k tej pôvodnej otázke. Štúdium fyzioterapie nebolo až tak náročné oproti tej medicíne. Tá ma deptala viac. Mohol som normálne športovať. Trénoval som dosť. A či ma to ovplyvnilo? No, v princípe áno. Samozrejme. Ale ja z nejakého zázračného dôvodu som za tých 11 rokov, čo robím ten šport, nebol nikdy zranený.Respektíve, keď do toho dám nejakú racionálnu zložku – netrénujem 200 kilometrov týždenne, ale takých 100 km, čo mi telo dovolí. 

A kompenzujem to správne nastaveným tréningom. To je cesta k tomu, aby sa človek nezranil. Pretože väčšina ľudí, čo ku mne chodí s nejakým zranením alebo s preťažením, má proste zle nastavenú metodiku tréningu. Alebo druhý prípad je nedostatočná regenerácia. 

Nemám ani nijaký špeciálny strečing, ten nahrádzam rovinkami v submaximálnej intenzite pre "dynamický strečing" a atletickou abecedou v rámci plyometrického tréningu.. Toto som konkrétne konzultoval aj s odborníkmi zo školy. Vždy som mal proste dobre nastavený tréning. Foam rolling a podobné “srandy” považujem skôr za doplnok. 

Okrem behu sa venuješ aj cyklistike. Ako kombinuješ tieto dva športy, alebo ako vyzerá tvoja tréningová rutina? 

No, ja som asi 7 alebo 8 rokov vlastne mal trénera Juraja Karasa. On ma pripravoval s tým, že asi v roku 2020 sme sa dohodli, že v princípe mám dosť skúseností, takže ma primárne naučil štruktúrovať si tréning. Tak sme sa dohodli, že mi bude robiť skôr konzultanta, keďže aj časové možnosti sa mi obmedzili a musel som tréning operatívne meniť.. 

Takže sa momentálne trénujem sám. A v princípe tie úspechy sú rovnaké,takže si myslím, že je to správna cesta. Momentálne trénujem vždy podľa časových možností. Primárne behám a na bicykli idem do a z práce, alebo keď mám 2–3 hodiny času, tak sa idem previezť aj na dlhšie trate. 

Zo sociálnych sietí sa môžeme dozvedieť, že si vegetarián. Čo ťa priviedlo k vegetariánstvu? Bol za tým zdravotný dôvod, etika, ekológia alebo niečo iné?

Primárna motivácia bola kniha Scotta Jureka Jedz a behaj. Po prečítaní som si povedal – skúsim týždeň bez mäsa, to bude dobré, uvidíme. A povedal som si, že ak sa z hľadiska fyzického výkonu nič nezhorší, tak nemám dôvod v tom nepokračovať ďalej – a tak je z toho už 8 rokov. 

Ale pamätám si, že mi z mäsa v minulosti často bývalo aj celkom ťažko, keď som si dal nejaký výdatný obed a potom 4–5 hodín som bol úplne KO. Nejako mi to vyhovovalo nejesť mäso.Čo sa týka výživy – zo živočíšnych produktov vajíčka, syry a podobné veci v pohode jem, takže v princípe som vylúčil iba mäso. 

Vnímaš, že vegetariánska strava ovplyvnila tvoj športový výkon? Ak áno, ako? 

Ako som už spomínal – dalo mi to len benefity. Už od začiatku som sa nastavil tak, že ak by som pociťoval zhoršenie výkonu, tak s vegetariánskou stravou skončím. No to sa nestalo. Takže mi to len vyhovuje. 

Čo považuješ za svoj najväčší úspech v športovej kariére a máš vytýčený nejaký svoj najväčší športový cieľ? 

Najväčší úspech – nejakým zázrakom som vyhral majstrovstvá Slovenska v behu do vrchu v roku 2020. Doteraz nikto netuší ako, ale asi som sa dobre vyspal, lebo taký čas som tam už v živote nezabehol. (smiech).  Bol som raz aj na majstrovstvách Európy v kros duatlone – to bola kombinácia behu a cyklistiky. Koncom tohto apríla k tomu pribudlo aj 2. miesto v rámci MSR v horskom behu. 

Nerozmýšľal si niekedy nad pretekmi v zahraničí? 

Tým, že fungujem v Česku, tak tá konkurencia je trošku na inej úrovni. Ale určite by som chcel skúsiť nejaké traily v Rakúsku. Bol som na pretekoch v Taliansku, ale to boli také maličké preteky v rámci sústredenia v Livigne v 1800 m n. m. Takže to som vyhral úplne bez problémov – ale to nepovažujem za nejaký úspech. To iba proste znie dobre, že som bol v Taliansku, bolo tam 50 ľudí a vyhral som. Takže to úplne nepovažujem za úspech. 

Minulý rok si sa prvýkrát zúčastnil Behaj lesmi Čičmany, kde si získal krásne 1. miesto. Čo ťa motivovalo zúčastniť sa pretekov Behaj lesmi? Ako spätne hodnotíš tvoje prvé preteky Behaj lesmi v Čičmanoch? 

Áno, na Slovensku som bol v Čičmanoch a v Česku som bol v Bílej. O pretekoch som sa dozvedel od Mareka Lenčeša, ktorý robí ambasadora a Lukáša Gdovína. Do Čičmian som sa dostal tak, že som išiel na pár dní navštíviť moju babku do Martina, a Čičmany sú 40–50 kilometrov odtiaľ, tak som si povedal, že je čas niečo zabehať. Čičmany boli super – akurát v prvej časti pretekov bolo asi 30 °C, takže to bolo fakt peklo, a v druhej časti začala extrémna búrka. Hlavne Čičmany sú obrovské – ten beh medzi drevenicami má svoje kúzlo. 

Plánuješ sa ešte v budúcnosti zúčastniť pretekov Behaj lesmi? Ak áno, na ktoré sa chystáš? 

Áno, mám ešte prihlásených myslím 6 behov na Behaj lesmi a 2 v Čechách. V pláne mám bežať všade dlhé trasy.

Aké štyri slová alebo vlastnosti ťa najviac vystihujú? (Môžu sa týkať športu, ale nemusia.) 

Určite energický, dosť hyperaktívny a ukecaný. Pravdepodobne som dosť aj racionálny, tým, že všetko najskôr zanalyzujem 30-krát a potom to vyhodnotím. Takže ja úplne emočnú stránku nemám žiadnu. A príde mi, že som aj absolútne nepraktický do života. (smiech) 

Rozhovor s Dávidom sa uskutočnil ešte pred štartom sezóny Behaj lesmi 2025. Dávid medzitým stihol dosiahnuť obdivuhodné výsledky! V Devíne získal 1.miesto na dlhej trase 22 km s časom 01:39:50. Dávid, rýchly duch hôr, v Štiavnických vrchoch nie len že sa ocitol na prvom mieste, ale prekonal históriu a nastolil nový najrýchlejší čas na dlhej trase Štiavnické vrchy od roku 2021!