PRÍBEH BEŽCA: Adam Horváth

Pamätáš si na svoj úplne prvý beh? Čo ťa k nemu priviedlo a ako si sa pri ňom cítil?

Úplne presne si na svoj prvý beh nespomínam, keďže som až do svojich 17 rokov hrával ľadový hokej, a beh bol súčasťou letnej prípravy. V tom období som mal k behu skôr negatívny vzťah, oveľa radšej som jazdil na bicykli alebo korčuliach. Prvé pokusy s behom prišli počas pandémie, keď sme nemohli trénovať. Vtedy sme spolu s otcom a mladším bratom začali pravidelne behať po meste 5–6 km. Beh som vtedy stále neznášal – všetko ma bolelo, pichalo ma v boku a bol som neustále smädný. Prvýkrát som si beh začal naozaj užívať počas mojej poslednej hokejovej sezóny vo Švédsku. Býval som blízko lesov a fjordov a svoj voľný čas som využíval na behy, počas ktorých som spoznával okolie. Vtedy som si uvedomil, že ma beh baví a je to pre mňa forma mentálnej relaxácie aj fyzickej výzvy.

Ako vyzerá tvoj bežný tréningový týždeň? Kombinuješ beh aj s inými športmi?

Tréningový týždeň závisí od obdobia a od toho, na aké preteky sa pripravujem. Riadim sa tréningovým plánom od môjho trénera Daniela Sýkoru. Aktuálne behávam približne 60–70 km týždenne s prevýšením okolo 1500–2000 metrov. Beh kombinujem aj s bicyklovaním a plávaním.

Čo ti najviac pomáha, keď príde kríza počas pretekov? Máš nejaký trik alebo myšlienku, ktorá ťa vždy nakopne?

Snažím sa zostať v prítomnom momente a zbytočne nepremýšľať nad tým, čo ešte príde. Nestačí trénovať len telo, ale aj myseľ a myšlienky, ktoré počas behu máme.

V Bachledovej doline si vyhral dlhú trasu – blahoželáme! Čakal si takýto výsledok? Ako sa ti bežalo a čo bolo na trati najnáročnejšie?

Ďakujem. Minulý rok som skončil celkovo piaty, takže cieľom bolo dostať sa aspoň do top 3, no nečakal som, že preteky vyhrám. Chcel som si ich hlavne užiť a výsledok bol len odmenou za tvrdú prácu. Už od začiatku som sa držal na čele a spolu s Ivom Došekom sme si vytvorili náskok. Najnáročnejšie bolo záverečné 5-kilometrové stúpanie, kde bolo potrebné zmeniť techniku behu a skrátiť krok. Keďže sa špecializujem aj na behy do kopca, tento úsek mi vyhovoval a využil som ho vo svoj prospech. Podarilo sa mi vytvoriť pohodlný náskok a prísť do cieľa ako prvý. Taktiež sa teším z úspechu môjho mladšieho brata Mateja, ktorý skončil na 5 kilometrovej trati na prvom mieste 

Máš nejaký bežecký sen alebo cieľ, ktorý by si si raz chcel splniť?

Behám aktívne len približne rok a pol, takže zatiaľ nemám veľké ciele. Momentálne sa snažím čo najviac vžiť do bežeckého prostredia a zistiť, v ktorých disciplínach vynikám a na ktorých ešte potrebujem pracovať. V budúcnosti by som sa chcel nominovať a reprezentovať Slovensko v horských behoch a pretekať na medzinárodnej úrovni.

Máš nejaký rituál alebo rutinu pred pretekmi – jedlo, hudba?

Áno, pred pretekmi mám svoju rutinu. Jedávam ľahko stráviteľné jedlo, osvedčil sa mi toast s medom. Pred štartom si tiež púšťam hudbu, väčšinou metal alebo americký southern hip-hop a trap.

Čo by si odkázal niekomu, kto práve začína behať a má pocit, že mu to nejde?

Každý začiatok je ťažký, ale práve v tých prvých krokoch sa rodí najväčšia sila. Neboj sa, ak to nejde hneď – nejde to nikomu. Dôležité je vydržať, neporovnávať sa a behať pre seba, nie pre výkon. Časom sa z behu stane tvoja terapia aj radosť.

Chystáš sa ešte na niektorý z ďalších pretekov série Behaj lesmi? Ak áno, na ktorý sa najviac tešíš?

Tento rok by som chcel odbehnúť všetky zostávajúce preteky série Behaj lesmi. Okrem Bachledky som zatiaľ na žiadnom inom neštartoval, takže sa teším na každý jeden.

Máš nejaké motto alebo vlastný „bežecký odkaz“, ktorý by si venoval ostatným hobby bežcom?

Riadim sa mottom z knihy ultramaratónca Scotta Jureka, ktorý hovorí: „Niekedy treba veci jednoducho urobiť.“ Nie každý tréning je perfektný. Nie každý beh je rýchly alebo ľahký. Ale práve tie dni, keď sa prekonáš a vybehneš, aj keď by si radšej ostal doma, ťa posúvajú najviac.

Akými štyrmi slovami by si sa opísal?

Vďačný, všestranný, cieľavedomý, vytrvalý.