Príbeh bežca: Martina Strnadiková Lišková hovorí o pomoci na trati a motivácií stať sa bežkyňou
„Páčilo sa mi pomáhať na trati. Byť oporou pre tých, ktorí behajú preteky. Vždy som to obdivovala. Obdivovala som športovcov, ľudí, ktorí majú prirodzený pohybový talent. A potom som videla príspevok v skupine na facebooku, že hľadajú dobrovoľníkov na trať pretekov Behaj lesmi. Hneď som sa prihlásila.“
Vaše stretnutie s Behaj lesmi bolo trochu netradičné, začali ste akoby z druhej strany, ako to celé bolo?
Keď som bola malá, tak som veľmi rada športovala, vždy som behala niekde s chalanmi. Naháňali sme sa na korčuliach, na bicykloch, chodila som plávať. Športy som mala vždy rada a vzhliadala som k športovcom. Takže nejakú prirodzenú túžbu športovať som mala, ale ako to už býva, neskôr som si nevedela nájsť čas. Práca, povinnosti,...veď viete. Úplne náhodou som videla príspevok v nejakej facebookovej skupine, že sa zháňajú dobrovoľníci na nejaký beh lesom.
Hneď som si povedala, že idem, že to chcem vidieť. Čo som považovala za obrovské plus bolo práve to, že je to v lese. Človek, predsa len, keď je celý týždeň v meste, tak chce vypadnúť. Toto bola moja príležitosť. Mala som vtedy voľno, takže sa to výborne hodilo. Samotná pomoc na trati bola perfektná, dostali sme také smiešne reflexné vesty, postavili nás pod stan na naše stanovisko a mali sme podávať bežcom občerstvenie. Bolo to fajn, išla som tam sama a zoznámila som sa s novými ľuďmi. Potom sa spustil obrovský lejak. Stáli sme tam v tom daždi, samozrejme, že sme si aj ponadávali, boli sme totiž do poslednej nitky mokrí. Ale viete čo – patrí to k tomu. Stretli sme perfektných bežcov, ktorí mali super náladu aj v tom hroznom počasí. Tento rok idem znova pomáhať na trať.
To je veľmi inšpiratívna skúsenosť- motivovali vás práve stretnutia s bežcami?
Áno, veľmi. Videla som bežcov rôzneho veku a schopností a povedala som si že idem aj ja! Na ďalších pretekoch som už nestála, ale bežala svoj prvý beh – boli to 4 kilometre na pretekoch v Čičmanoch. Ako motivácia mi slúžili vlastne všetky preteky Behaj lesmi – všetky trasy sú v prírode a na pekných miestach. V ten istý rok som ešte odbehla aj Veľkú Fatru, kde bola trasa síce náročnejšia, ale ten beh bol skvelý.
A tento rok máte v pláne nejaké naše behy?
Jasné! Tento rok to idem zdvojnásobiť. Veľmi sa teším na novinku, beh v Topoľčiankach, potom samozrejme Veľkú Fatru, Bachledku a aj Čičmany. A do Štiavnice idem pomáhať na trať.
Viete čo? Pre mňa je to obrovský relax. Síce nestíham na tie behy trénovať, pracujem totiž v potravinárstve a som 12 hodín na nohách, takže keď prídem domov, už fakt nevládzem. Pre mňa to nie je o nejakých číslach a perfektných výkonoch. Pre mňa je to udalosť. Naplánovala som si to ako dovolenku, už mám aj ubytovanie. Pre mňa je to o tom, že sa prebehnem prírodou, uvidím nové veci. A o tom pocite, že patrím medzi tých bežcov.
Máte na záver nejaký osobný tip pre bežcov? Napríklad obľúbenú pesničku/trasu/motiváciu, čokoľvek?
Nechala som si poradiť a kúpila som si naozaj dobré trailové tenisky. A asi že sa do ničoho sa netlačím, behám, keď sa mi chce.
