PRÍBEH BEŽCA: Kika Martišková Tarbajová a jej cesta od nepríjemných poznámok až k polmaratónom.

Prečo ste začali behať? Kedy to bolo? A bola to láska na prvý krok alebo práve naopak? 

Prečo som začala behať? Táto otázka vo mne vyvoláva neskutočnú nostalgiu mojich začiatkov. Bola som čerstvá mamička, takže samozrejme moje telo vyzeralo adekvátne tejto situácii. Pamätám si na presne takú jednu štipľavú poznámku od môjho známeho, ktorý mi povedal, že vraj už nikdy nebudem vyzerať tak, ako pred pôrodom. Táto jediná veta ma nakopla. Vždy som bola aktívny typ a nie pasívny. Hrala som kolektívne športy, reprezentovala som školu vo volejbale. Takže odmalička ma to bavilo, šport bol moja vášeň.

Sama sebe som povedala, že pre mňa nebude problém dostať sa do formy. Hovorila som si, že som dostatočne tvrdohlavá a proste som začala bojovať. Začiatky boli všelijaké - cvičila som doma, také tie televízne cviky. Po nejakom čase som začala chodiť do fitka a tam som spoznala ďalšie mamičky, ktoré to mali podobne. Všetky sme mali spoločný cieľ a to nás veľmi zblížilo. Stretávali sme sa tam každý deň, takže sme sa prirodzene začali kamarátiť.
Raz len tak niektorá z nich prehodila, že chodí občas aj behať. Takže pri svojom ďalšom behu som šla samozrejme s ňou. 

Prvý beh bol teda fakt masaker. Odbehla som 2,5 kilometra a fučala som ako lokomotíva. A viete čo? Mňa to vôbec neodradilo. Práve naopak, veľmi ma to motivovalo a hovorila som si, že musím vydržať viac. Hneď na druhý deň som zase obúvala tenisky a išla behať. Sama sebe som stanovila vyšší cieľ, bolo pre mňa dôležité sa po maličkých krôčikoch zlepšovať.  V ten deň som odbehla 3 kilometre. V tomto trende som pokračovala a postupne som si dávala vyššie méty. Zrazu to bolo 5 kilometrov. A aj keď pocitovo som išla ako preteky, tak som to chcela zvládnuť. Pravidelným behaním som si vybudovala zvyk a vlastne sa to stalo mojou veľkou vášňou a drogou. 

A čo potom? Nemali ste krízu? 

Asi mesiac po tomto mojom výbušnom bežeckom začiatku sa v okolí konali bežecké preteky. Samozrejme, že som sa na to nechala nahovoriť. Nebola to vôbec sranda. Trasa dlhá 6,5 km ale k tomu 373 schodov a celkovo veľké prevýšenie. Tak po prvé - mala som extrémny strach z prevýšenia. A po druhé - takto dlhú vzdialenosť som ešte nebehala! Jednoducho to bola fakt výzva. A vôbec neviem, ako sa to stalo, ale umiestnila som sa na 2. mieste. Proste som bežala ako o život! Povedala som si, že začnem fakt trénovať, takže celý ďalší rok som sa snažila behať fakt veľa a systematicky. Trénovala som beh do kopcov a aj dlhé vzdialenost. Bola som na 2. mieste znova a potom znova! 

Špeciálne som sa zamilovala do prostredia Veľkej Fatry, tam sa trénuje naozaj ako za odmenu a tam som úplne prepadla trailovému behu. Moje srdce podľahlo, ale chýbali mi vedomosti. Fakt nebol priestor na krízu, práve naopak, stále som sa cítila motivovaná viac a viac. Chcela som vedieť o behu viac ,začala som čítať rôzne články, pozerala som tréningové taktiky známych bežcov a premýšľala som aj o trenérovi. 

o a ako sa hovorí myšlienky sú mocné a raz na jednom výbehu na kopček som spoznala svojho bývalého trénera, ten mi doplnil všetky potrebné informácie, ktoré som chcela vedieť a začal ma trénovať. Síce to nebola dlhá doba, ale dostatočná pre mňa aby som vedela s pracovať s bežeckým tréningom. 

A čo Vás motivuje? 

V prvom rade by som chcela zdeliť jednu myšlienku a to,  že behať môže každý. Všetci sme už v živote behávali, ten pohyb poznáme a je nám prirodzený. Behávali sme ako deti a naše telo je na to naozaj prispôsobené a fakt nie sú hranice. Robíme si ich sami v hlavách. ALe to je vlastne dobre, pretože takto s nimi môžeme pracovať. Tie endorfíny po behu stoja fakt za to! A ešte jedna vec… pomaly ďalej zájdeš. 

Máte obľúbenú trasu? 

Rada spoznávam nové trasy a nové kopce a s mojimi kamarátkami bežkyňami vycestujeme aj ďalej za behom. Napríklad moje prvé preteky Behaj lesmi. Bežala som už v roku 2021, keď ste začínali. Rok na to som zabehla tri trasy a fakt som sa zamilovala. Krásne výhľady, perfektné lesné cesty, proste dokonalé. Tento rok začínam v Čičmanoch a dúfam, že všetky ďalšie lokality budú moje! :-)

Samozrejme, že sú občas aj dni, keď si užívam svoju klasickú trasu za domom na kopčeku a len s mojou vernou chlpatou parťáčkou.