Získaný titul „šestorák“ a pár kíl dole. Aké to je vyjsť z komfortnej zóny nám prezradí reprezentant LESOV SR - Laco Bihári

Čo ťa inšpirovalo začať s behaním a prečo si si vybral práve lesy a prírodu ako svoje obľúbené miesto na behanie?

Kedysi, pred rokmi, som na vysokej škole behával. Bolo to skôr také občasné vyvetranie hlavy počas štúdia. Žiadna pravidelnosť, žiadne preteky. Potom prišlo obdobie „naberania objemu“, 15 rokov = 20 kilogramov... Ako to už býva, príde nejaký zlom… Dostavil sa aj u mňa, a to v roku  2018, keď som upravil stravu, zhodil pár kg a 10.10.2019 sa rozhodol, že začnem behať (a snáď vydržím aspoň mesiac..). Drží ma to dodnes  Začalo to behmi v meste, potom som zašiel do polí, a zistil som, že beh v teréne je skvelý. Nakoľko som vyštudovaný lesník a mám k prírode blízko (vyrastal som v horárni), tak bolo otázkou času, kedy skĺbim beh a les dohromady.

Uznávam, že začiatky pravidelného behu boli samozrejme aj bolesti. Telo si muselo na novú záťaž zvyknúť, prišli prvé bežecké zranenia a iné boliestky. Potom som však zistil že zaťažovať sa treba postupne.. 

Ako sa tvoj vzťah s behaním vyvíjal od začiatku? Aké výzvy si musel prekonať odkedy si v roku 2023 absolvoval všetky časti bežeckého seriálu BL 2023?

Som tvor spoločenský, takže o 3 mesiace som už bol súčasťou skupiny hobby bežcov v Martine, ktorá dodnes beháva pravidelne každú stredu večer. Začal som sa pohrávať s myšlienkou o prvých pretekoch, ale všetko stopol covid (a preteky boli nanajvýš virtuálne). Časom sa situácia stabilizovala a niekoľko rôznych pretekov som absolvoval. Prvým pretekom bol Beh Gaderskou dolinou, ktorá je môjmu srdcu najbližšia. Keď som sa dozvedel o sérii Běhej Lesy v Česku, dúfal som, že niečo také sa rozbehne aj na Slovensku. A dočkal som sa. V roku 2022 som sa postavil na štart v Devíne, potom v Čičmanoch a Veľkej Fatre. No a v roku 2023 bol záväzok odbehnúť všetky, čo sa mi podarilo a získal som titul „šestorák“.

Spomínal si, že tvojmu srdcu je najbližšia Gaderská dolina, čím si zaslúžila toto prvenstvo?

Áno,mojou srdcovkou je Gaderská dolina. V tomto krásnom prostredí som vyrastal.  Veľká Fatra a celý Turiec sú oblasti, kde sa cítim doma a kde to mám najradšej. Je dôležité mať také miesta.

Ako vyzerá tvoja príprava na beh, kde je terén náročnejší? Kde ťa uvidíme túto sezónu?

 Trasy BL sú krásne a príťažlivé všetky. Vždy ma na začiatok sezóny preverí svojou členitosťou Devín. Minulý rok sa mi najviac páčila Štiavnica a paradoxne Bachledka, kde to bol boj s bahnom. Teším sa na novinku sezóny Slovenský Raj, snáď to nebude prechádzka rajskou záhradou. Som zamestnancom Lesov SR, takže behám za Team Lesy a mojimi parťákmi sú väčšinou bežci z domácej martinskej partie a moja dcéra, ktorá už niekoľko pretekov BL so mnou absolvovala.

Nie som žiadny výkonnostný športovec, behám pre radosť, takže ani moja príprava na lesné a horské behy nie je ničím výnimočná. Samozrejme, snažím sa trénovať výbehy do kopcov, kde si celkom verím. Zo zbehov mám trochu rešpekt, zväčša sa kontrolujem.. no inokedy si to jednoducho dole len „pustím“.

Ako som spomínal vyššie, som rekreačný bežec, a tak to aj beriem. Nemám pred pretekmi „veľké oči„ a teší ma, že môžem behať a stretávať sa s podobnými ľuďmi. Snáď len jedna ambícia pre tento rok – zlepšiť si čas na polmaratóne na MMM v Košiciach, čo bude celkom výzva, lebo minulý rok sa mi to bez tréningu podarilo v pre mňa prekvapivom čase. 

Máš nejaký obľúbený “bežecký rituál” alebo tradíciu, ktorú dodržiavaš pred každým behom?

Nemám žiadne rituály, ani talizmany, ktoré by mi pomáhali pred pretekmi, proste trochu sa rozcvičím, trikrát sa nadýchnem a idem. A pred pohodovým tréningom ani to, proste sa pomaličky rozbehnem a tým sa aj rozcvičím.

Ako vnímaš spojenie medzi behom a prírodou vo svojom živote? Má to nejaký vplyv na tvoju psychickú pohodu?

Príroda je skvelý liek na všetko. A v spojení s behom a možnosťou vnímať okolité prostredie, dýchať čerstvý vzduch je to hotový balzam na dušu. Keď sa poriadne vybeháte po lese, po poliach, tak sa vám aspoň na chvíľu zdajú problémy ako maličkosti. Som toho názoru, že beh v prírode si vyžaduje samozrejme aj úctu k prírode samotnej. Nechať po sebe v lese prostredie čisté a nepoškodené je pre mňa nutnosť. Dôležité, priam nevyhnutné, je behať po lese s rešpektom aj voči jeho obyvateľom. To, čo do lesa donesiem, to si aj odnesiem. To sú zásady, ktoré by človek spätý s prírodou mal brať ako absolútnu samozrejmosť. 

Ktoré miesta na svete by si si vybral pre svoj ideálny behací výlet a prečo?

Veľmi rád cestujem. V poslednej dobe, keď niekam idem, či už sám, s rodinou, alebo služobne, vždy vopred uvažujem, kam pôjdem behať.. Pravdivou odpoveďou na túto otázku, by teda bolo, že “všade na svete by som si beh rád skúsil”... Ale ak mám vybrať nejakú konkrétnu lokalitu, tak miesta, kde sa odohrával dej knihy Zrodení k behu. Niečo podobné sa mi podarilo zažiť vlani v Dolomitoch, kde som celkom neplánovane bežal svoj najkrajší trail.

Ako sa vyrovnávaš s rozličnými poveternostnými podmienky a terénmi počas svojho behu?

Nebudem spomínať to známe klišé s nesprávnym oblečením. Proste prírodu a hory netreba podceniť. Keď viem že pôjdem niekam, kde to bude na dlhšie, kde môžu byť rôzne nástrahy, zbalím si bežecký batoh s najnutnejšou výbavou, vodou a nejakou sladkou energiou. Vhodná obuv, nabitý telefón sú samozrejmosťou! Samozrejmosťou je takisto povedať doma, kam sa chystám a kde ma majú hľadať.

Máš niečo, čo ťa dodatočne motivuje k tomu, aby si sa neustále zdokonaľoval vo svojom behu?

Keď vidíš výsledky svojho snaženia a benefity pohybu sa odrazia na tvojom zdraví, to je silná motivácia pokračovať v činnostiach, ktoré človeku prinášajú potešenie. Nebehám vždy len sám, sme u nás v Martine partia nadšencov, ktorí sa navzájom motivujeme, stretávame, organizujeme spoločné behy. Máme šťastie, že sme v regióne, kde sú možnosti športu a behu v prírode takmer neobmedzené a kde takmer každá dedina má svoju dolinu... 

My máme šťastie, že naša lesná svorka pozostáva z takýchto lesných nadšencov a milovníkov lesných cestičiek v rôznych kútoch nášho krásneho Slovenska. Beh je to, čo nás spája a dáva príležitosť spoznávať sa navzájom ešte lepšie. Ďakujeme Lacovi za inšpiratívny príbeh. Veríme, že sa všetci vidíme na štarte! My sa Vás už nevieme dočkať.