Lesy, beh a umenie: Kamila Zawadská o jedinečných trofejách pre Behaj lesmi

Ako ste reagovali, keď vás oslovili, aby ste vytvorili trofeje pre projekt Behaj lesmi? Šli ste rovno do toho? 

Oslovil ma Kubo z projektu Behaj lesmi, stretli sme sa na vernisáži, kde som vystavovala. Šlo o spracované kusy dreva pokryté pyrografiou (čo je valstne kresba teplom) To ho zaujalo a priamo na vernisáži mi ponúkol, či by som nechcela urobiť trofeje pre Behaj lesmi. To ma fakt moc potešilo. Hovorila som si, že budem rada, keď bude mať moja tvorba zase nový presah. Dala som mu kontakt a on sa mi po pár dňoch ozval, či by som nechcela urobiť trofeje pre Behaj lesmi. Stretli sme sa sopločne aj s Eliškou, finálne sme sa dohodli na kocepte, ktorý spočíval v práci s drevom.

Čo vás inšpirovalo pri návrhu trofejí? 
Už na začiatku som vedela, že chcem, aby sa v návrhu rešpektovala samotná kresba dreva, takže nechcem dať do pozadia to, čo vytvorila príroda. Bolo jasné, že každá trofej bude iná, pretože sa nechám naviesť kresbou dreva. Ďalším inšpiračným zdrojom sú bežecké mapy. Nejde priamo o konkrétne mapy, ktoré by som preniesla na drevo, ale skôr o inšpiráciu bežeckými mapami, ktoré by sa dali použiť.

Ako by ste trofej popísali niekomu, kto ju nemôže vidieť? Aké bolo vaše hlavné posolstvo alebo myšlienka, ktorú ste chceli v týchto trofejách zachytiť? 

Pozerala som sa na to, ako asi vyzerali trofeje z predchádzajúcich ročníkov a všetky boli koncipované tak, aby sa dali postaviť na poličku. Ale nie všetci sú poličkoví, tak chcem, aby to bola skutočná trofej, ktorá sa dá zavesiť na stenu. Napadlo mi, že použijem guľatiny, drevo narezané na plátky silné zhruba 2 cm s priemerom cca 20 cm. Guľatinu obrúsim dohladka a omocou tzv. pyrografickej stanice na ňu napojeným pyrografickým perom kreslím teplom do dreva potrebný motív. Vytvorím ornamenty inšpirované kresbou dreva a bežeckými mapami, čo vo výsledku vyzerá ako taká neučesaná mandala. Na druhej strane je text s logom. Aby som odlíšila prvé, druhé a tretie miesto, na každej z nich je prúžok rozlíšený zlatou, striebornou alebo bronzovou farbou. Okrem háčika na zavesenie je práve toto rozlíšenie jediná neprírodná vec. Drevo je od nás zo záhrady z Krkonoší a z Vysočiny, zo stromov, ktoré už uschli alebo boli choré a takto teda majú nejaké ďalšie poslanie. Chcela som, aby trofeje boli čo najviac ekologické a nevznikalo moc odpadu. 

Popište nám trošku techniku pyrografie, ako to funguje? 

Mám také špeciálne pero s veľkým množstvom nástavcov. Pero sa napojí na pyrografickú stanicu, ktorú napája prúd a tým sa hrot pera zahrieva od cca 200 až po 750 stupňov Celsia. Väčšinou pracujem s teplotou 400 až 500 stupňov, podľa tvrdosti dreva. Nekreslím tuhou, ale teplom, čo je väčšia výzva. Chyba sa nedá vziať späť a človek si musí dávať pozor, aby sa nespálil. 

Trofej teda slúži ako samostatný umelecký objekt, ktorý by si človek mohol dať aj tak na stenu? 

Presne tak, pripadalo mi to ako taká nenásilná forma pripomienky víťazstva. Vôbec to nemusí pôsobiť ako trofej, je to skôr kus umelecky spracovanej prírody. 

Je pre vás dôležité, aby vaše dielo nemalo moc veľký ekologický dopad? 

Celý projekt Behaj lesmi je o tom, že si človek užíva pobyt v lese, v prírode a prišlo by mi zvláštne, keby som tomu nešla naproti. Trofej a beh majú byť oslava prírody. 

Máte pocit, že sa estetika medailí a trofejí postupne mení? 

Pohybujem sa vo svete skateborgingu, kde väčšina ľudí niečo tvorí - hudbu, výtvarné diela a podobne. Svojim spôsobom ma jazdenie tiež nakoplo k tvorbe. V poslednej dobe sa určite estetika cien mení. Trofeje sú zrazu pripomienkou miesta, ľudí, prežitku a nielen športu. Myslím si, že ľudia sú náročnejší a nechcú len tak nejaké veci. Musia mať presah. A to sa netýka len trofejí, ale aj designu bežných vecí doma. Sme zahltení konzumom a potrebujeme sa už začať obklopovať vecami, ktoré sú špeciálne, chytro a kvalitne prevedené a nesú v sebe príbeh. 

Vieme, že sa aktívne venujete skateboardingu. Dokonca máte aj pár ocenení. Všimate si, ako vyzerajú trofeje po umeleckej stránke?

Väčšinou som získala nejaký poukaz, kde bolo nekonečno sponzorov, šialený text a dohromady to nebolo nič, čo by som si chcela vystaviť doma pre potešenie očí. Chcela som vytvoriť niečo iné, artefakt. Organizátori projektu Behaj lesmi dokonca súhlasili s tým, že logo dáme dozadu. 

Čím sa vo svojej tvorbe zaoberáte, keď nejde o skaty? 

Poslednú dobu sa venujem najmä pyrografii. Pracujem ale aj s ďalšími výtvarnými technikami ako maľba, grafika, gravírovanie. Teraz sa budem venovať projektu, ktorý bude zameraný na harmonické prepojenie dreva a kameňa. Tématicky to mám celkom pestré, som otvorená všetkým výzvam, ale väčšina mojej tvorby je inšpirovaná osobnými prežitkami a krásami prírody. Vytváram často drobné dielka, ktoré mi pomáhajú zachytiť momenty, miesta a detily z prírody, ktoré si chcem pamätať. Tvorím pre seba z umeleckého nutkania, ale veľkú radosť mi robí, keď svojim umením poteším druhých. V poslednej dobe je moja tvorba značne prepojená so skateboardingom a som teda rada, že sa vďaka Behaj lesmi dostávam aj do inej komunity.