PRÍBEH BEŽCA: Sesterské duo - Ingrid a Beáta Matejíkové

Vaša láska k športu sa zdá byť prirodzená už od mladého veku. Čo vás k aktívnemu životnému štýlu priviedlo? Bola to rodinná výchova, inšpirácia z okolia, alebo ste si k športu našli cestu samé?

Beáta: Myslím, že najväčšiu zásluhu na tom majú naši rodičia, ktorí nás odmalička viedli k aktívnemu životnému štýlu. Sme veľmi zvedavé, a všetko, čo sme videli, sme chceli vyskúšať. Naši rodičia nás v tom vždy podporovali. Už ako deti sme sa venovali rôznym športom a navštevovali sme množstvo krúžkov.

Akým športom ste sa konkrétne venovali?

Ingrid: Hrali sme volejbal, basketbal, tenis, venovali sa atletike, lyžovaniu, a keď sme boli staršie, pridali sme aj bojové umenia – chvíľu box, karate, a nakoniec frisbee, ktorému sa venujeme doteraz.

To je veľmi obdivuhodné. Ako ste všetky tieto aktivity stíhali aj so školou?

Beáta: Aj ja sa tomu niekedy čudujem! Na základnej aj strednej škole sme boli celkom dobré žiačky, takže sa nám nejako vždy podarilo všetko skĺbiť. Akosi nám to učenie šlo samo do hlavy. (smiech)

Momentálne študujete na vysokej škole. Ako teraz zvládate skĺbiť aktívny životný štýl popri štúdiu?

Beáta: Snažíme sa udržať si pohyb, najmä počas víkendov. Samozrejme, museli sme si časový harmonogram trochu upraviť. Občas si zahráme volejbal, ale najviac sa venujeme posilňovaniu a frisbee z ktorého mávame občas aj turnaje. 

Čo sa týka vašej tréningovej rutiny, trénujete spoločne a podporujete sa, alebo má každá z vás svoj vlastný tréningový režim?

Beáta: Väčšinu vecí robíme spolu ašport nie je výnimkou. Vyrastali sme tak, že väčšinu časusme spolu. Vždy sa dohodneme na tréningovom pláne, aby vyhovoval obom. Často pri tom srandujeme, podpichujeme sa a motivujeme. Je to veľká výhoda – keď sa jednej nechce, druhá ju vždy nakopne, a tak zostávame aktívne.

Ingrid: Je to super aj preto, že hneď po tréningu alebo pretekoch máme pri sebe niekoho, s kým sa môžeme podeliť o radosť. A keď sa nám nedarí, vieme sa aspoň navzájom poľutovať. Neviem si predstaviť trénovať sama, neviem, či by som sa k tomu vôbec donútila.

Už ste spomenuli, že ste si navzájom motiváciou, čo je skvelé! Znamená to, že medzi vami nie je žiadna súťaživosť?

Beáta: Pri behaní ideme vždy s tým, že chceme bežať spolu a aj dobehnúť naraz. Avšak na pretekoch Behaj lesmi využívame conti speed section, ktorý si dávame súťažne, ale skôr pre zábavu, aby sme si otestovali, ktorá je rýchlejšia. Pri iných športoch, ako je tenis, volejbal či lyžovanie, je súťaživosť určite väčšia, pretože tam musí byť víťaz. No vo fitku alebo pri behaní ide skôr o to, aby sme sa navzájom podporovali.

Behaj lesmi ste absolvovali už päťkrát! Ktorý z pretekov vám najviac utkvel v pamäti a prečo?

Ingrid: Každý bol niečím špeciálny, ale asi najkrajší bol v Banskej Štiavnici. Bežať s výhľadom na Kalváriu bolo úžasné. A navyše, keď sme tam boli, naši rodičia oslavovali 28. výročie svadby a rozhodli sa, že si preteky zabehnú s nami. Boli sme na nich neskutočne hrdé a pre nás všetkých to bol nezabudnuteľný deň.

Spomínate si na nejakú vtipnú situáciu z pretekov?

Ingrid: Každé naše preteky sú niečím nezabudnuteľné a trochu vtipné. Najviac však asi spomínam na beh v Čičmanoch, kde sa uprostred kopca spustila obrovská búrka!

Beáta: Bola to extrémna búrka a Ingrid začala panikáriť, že nás trafí blesk. Dokonca mi začala vykladať všetky svoje tajomstvá, akoby sme tam mali umrieť! Doteraz si z nej robím srandu, aké blbosti mi vtedy porozprávala.

Ingrid: A vždy na pretekoch aspoň jedna z nás spadne! Nosíme okuliare, ale keď beháme, dávame si ich dole, lebo sa šmýkajú. Takže bežíme skoro naslepo a nevyhnutne to skončí pádom. Raz som si napríklad nevšimla, že drevený mostík nad potokom končí, a skončila som do pása vo vode s nasiaknutými teniskami.

Plánujete ísť aj tento rok na preteky Behaj lesmi?

Ingrid: Určite by sme chceli! Záleží od školy a frisbee turnajov,ktoré práve mávame väčšinou cez víkendy, ale snívame o Bachledke, na ktorú sme sa ešte nedostali. Rady by sme si zopakovali Devín, no tentokrát chceme skúsiť dlhšiu trasu. Nad Štiavnicou rozmýšľame, že by sme si z nej urobili rodinnú tradíciu. Však rady by sme šli na preteky Behaj lesmi, na ktorých sme ešte neboli.

Takže vlastne na všetky?

Beáta: Asi áno. (smiech)

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí nevedia, ako začať so športom?

Ingrid: Najdôležitejšie je uvedomiť si, že športovať treba kvôli sebe, nie kvôli iným. Každý by si mal nájsť šport, ktorý ho bude baviť, inak pri ňom nevydrží. Netreba sa báť toho, čo si pomyslia ostatní – každý raz začínal a nikto nebol hneď profesionál.

Beáta: Presne tak! Pamätám si, keď sme začínali cvičiť vo fitku, zdalo sa nám trápne dvíhať prázdnu osku alebo sa nevedieť zavesiť na hrazdu. Ale všetci nejako začínali! Netreba sa nechať odradiť pohľadmi iných. A veľmi pomáha mať parťáka, s ktorým sa budete navzájom podporovať.

Ak by ste sa mali opísať štyrmi slovami, ktoré by to boli?

Ingrid: Dobrodružstvo, zvedavosť.

Beáta: Energia, spontánnosť, príroda a voľnosť.